PRVÝ KROK u spoluzávislého (CODA)
DRUHÝ PRVÝ KROK u závislého človeka, t.j. krok po prekonaní primárnej závislosti (alkoholizmu, drogovej závislosti, hazardných hrách, sexe, počítačoch, internete, televízii, jedle, nakupovaní, mobilných telefónoch, práci - workoholizmus, a pod).
Priznali sme svoju bezmocnosť nad spoluzávislosťou a jej dôsledkami, naše životy sa stali neovládateľné.
Prvý krok je našim vstupom do osobného vzťahu so všetkými KROKMI CODA. Priznávame, že sme bezmocní nad vlastnou chorobou- kodependenciou voči sebe i voči druhým. Keď to skutočne urobíme, mnohí z nás začnú prežívať pocit spolupatričnosti a zistíme, že nie sme sami. I keď sa pri našom novom spôsobe správania môžeme cítiť nepríjemne a nepohodlne, pomocou KROKOV sa môžeme postupne venovať každej jednej situácie v našom živote, jednej po druhej, a začneme PRVÝM KROKOM. Môžeme sa prestať pokúšať všetko riadiť, začneme si vytvárať nový vzťah sami so sebou.
Už iba to, že pred skupinou ďalších ľudí povieme, že sme bezmocní nad svojou chorobou, už toto nás postaví na začiatok našej cesty hľadania pravdy. Začneme poznávať, nad čím všetkým sme bezmocní, a vidieť prejavy našej choroby. Naučíme sa rozlišovať niektoré z „neprávd“, ktoré nás možno naučili: Zistíme, že „bezmocný“ neznamená „slabý“, že ovládanie druhých nám neprinesie bezpečie, že očakávanie, že nám druhí dajú návody pre naše jednanie, nepomáha k tomu, aby sme žili svoje vlastné životy, že nie je našou záležitosťou, aby sme posudzovali druhých, že veriť, že sme všemocní, prináša iba bolesť. Uvedomíme si, ako nás naše „staré nahrávky“, ktoré si prehrávame v hlave, môžu ovládať. Odhalíme, že premýšľať v kategóriách „čierne a biele“ alebo „dobré a zlé“, je rigidné a obmedzujúce.
V priebehu práce na PRVOM KROKU začneme nachádzať nástroje vhodné k nášmu uzdraveniu. Mnohí z nás zistia, ako im v procese poznania, ktoré od nás PRVÝ KROK vyžaduje, pomáha, keď využívajú literatúru CODA alebo ak načúvajú ostatným, ktorí si s nami vymieňajú skúsenosti o svojich kodependentných vlastnostiach. Zameriame sa sami na seba a pracujeme na tom, aby sme žili v prítomnosti. Začneme poznávať svoju VYŠSIU MOC (Boh, tak ako ho my sami chápeme). V procese odpútavania sa začneme prenechávať ostatným ich zodpovednosť. Prestávame sa starať o to, čo si druhí o nás myslia, pretože si uvedomujeme, že sme dospelí ľudia a máme možnosť voľby. Naučíme sa sami sebe položiť otázku: „Čo chcem?, Čo si myslím?, Čo cítim?“ Môžeme vytvoriť celý zoznam rôznych pomôcok a nástrojov, ktoré nám pri našom uzdravovaní pomáhajú. Môžeme zostať kľudní a spojiť sa s našou Vyššou Mocou. Začíname stanovovať zdravé hranice (môžeme odísť, zavolať niekomu, zájsť na míting), aby sme sa lepšie postarali o seba. Uvedomíme si, že už sme urobili dosť, ak sme: načúvali vlastným emóciám, modlili sa, niečo napísali alebo pochopili, že nemusíme urobiť nejaké rozhodnutie práve teraz a okamžite. Taktiež sa učíme, že nie je nevyhnutné, aby sa nám všetko páčilo, čo prijímame ako skutočnosť. Môžeme absolvovať lekciu pravej pokory a spoznať, že nemáme na všetko odpoveď. Až začneme opúšťať svoj návyk riadiť a ovládať, budeme schopní lepšie prijímať realitu toho, čo znamená byť človekom. Nájdeme vyrovnanosť a pokoj.
Naše životy sa zmenia a budú pre nás prínosnejšie, keď budeme ochotní pracovať na tomto KROKU. Spoznáme slobodu, osobnú integritu a životnú energiu. Rozvíjanie úprimného záujmu o starostlivosť o seba samého a rešpektovanie vlastnej intuície sa stanú našimi prioritami. Ako sa postupne budeme zbavovať svojej potreby ovládať druhých, začneme sa sústreďovať na to, o čo sa skutočne môžeme starať: O SEBA SAMÉHO, O SEBA SAMÚ. Môžeme si dožičiť čas, neponáhľať sa, a jednať s láskavosťou a dôstojnosťou. Keď nadviažeme spojenie sami so sebou a s týmto KROKOM, zrodí sa v nás viera, že sme schopní zmeny, a naučíme sa, ako sa oslobodiť zo svojich obáv a strachu. Začneme poznávať, že máme svoju hodnotu a cenu. Môžeme povedať sami sebe „ďakujem“ a denne sa venovať pozitívnej afirmácii – sebapotvrdenia.
Otázky, ktoré Ti môžu pomôcť pri práci na prvom kroku:
· Snažím sa druhých ovládať? Ako?
· Aký je rozdiel medzi: byť bezmocným a byť splnomocneným, mať moc (being empowered)?
· Ak sa vzdám kontroly nad druhými, ako získam splnomocnenie, vlastnú moc? (how am I then empowered?) Ako to zmení môj život, aby sa stal ovládateľným?
· Akým spôsobom sa môžem oslobodiť od strachu z toho, čo si druhí myslia? Akým spôsobom sa mám starať o seba? Ako mi plnenie tejto úlohy pomôže k tomu, že prijmem „svoju bezmocnosť nad druhými?“
· Aké kodependentné charakteristiky (charakterové chyby, nedostatky, obranné mechanizmy) mi bránia v tom, aby som sa pustil do PRVÉHO KROKU?
· Prečo sa v tomto KROKU hovorí „priznali sme svoju bezmocnosť“, namiesto „priznal som svoju bezmocnosť?“
· Čo pre mňa dnes znamenajú pojmy bezmocnosť a neovládateľnosť?
· Aké príznaky môžem u seba pozorovať, ktoré by poukazovali na to, že žijem v popieraní reality?
· Čo znamená odovzdávanie sa, „zloženie zbrane“? Prečo sa potrebujem odovzdať? Čo potrebujem odovzdať?
· Kedy spoznám, že som už urobil dosť?
· Aké sú znaky neovládateľnosti môjho života? (napíš si zoznam).
· Prečo chcem všetko ovládať a riadiť?
· Som ochotný uznať, že pokusy zmeniť kohokoľvek iného prinášajú práve iba neovládateľnosť, nepriateľstvo a zatrpknutosť?
· Som bezmocný nad svojim kodependentným chovaním, t.j. nad svojou spoluzávislosťou?
